Január 2021

Ako rásť v manželskej láske

Čo myslíte, čo je cieľom, zmyslom alebo ešte lepšie pointou nášho manželstva?

Odpovedí by sme mali veľa, ale najčastejšie by sme povedali, že urobiť šťastným svojho manžela, manželku. Ako to dosiahnuť?

Najzákladnejšia je vzájomná úcta. Spôsob ako sa k sebe správame a rozprávame nielen na verejnosti, ale hlavne v súkromí.

Januárová téma je ponukou zamyslieť sa, ako by som mohol vylepšiť našu manželskú komunikáciu ja. Nehľadajme chyby, ktoré robí môj manžel, manželka, ale hľadajme rezervy, ktoré máme my sami.

Cestovateľ Pavol Barabáš, ktorý navštívil viacero domorodých kmeňov v rôznych kútoch sveta, raz povedal, že môžeme vedieť aj desať jazykov, dokonca môžeme hovoriť aj rečou týchto kmeňov, ale ak tí ľudia necítia, že si ich vážime, neprijmú nás.

Bez pokory a úcty k nim si s nimi neporozumieme...

Úcta k partnerovi je základným predpokladom dobrej komunikácie medzi manželmi.

Ako je to s komunikáciou v našich rodinách? Rozprávame sa s úctou? Je naša domácnosť "talianska" alebo často "tichá"? Rozprávame ešte vôbec? Odborníci na manželské vzťahy hovoria, že najčastejším problémom v dnešných manželstvách je zlá komunikácia. Znamená to, že manželia sa buď spolu nerozprávajú, alebo komunikujú nesprávne. Možno vás prekvapí výsledok jedného výskumu. Priemerní manželia sa rozprávajú spolu za týždeň menej ako 30 minút. Komunikácia v niektorých rodinách sa zužuje len na pokyny, ktoré zabezpečujú chod domácnosti. Jedna manželka poslala do psychologickej poradne list, v ktorom píše: "Môj manžel so mnou nerozpráva. Len sedí, večer čo večer číta noviny alebo sleduje televíziu. Keď sa ho na niečo spýtam, iba dačo zamrmle. Niekedy ani to nie. Potrebuje iba gazdinú a niekoho, s kým by sa vyspal. Sú chvíle, keď sa čudujem, načo sa ženil." Môže byť viac dôvodov, prečo tento muž so svojou ženou nekomunikuje. Možno si však ani neuvedomuje, aký dôležitý je rozhovor pre jeho manželku. A to odborníci radia manželom týždenne spolu prerozprávať pri práci, pri zábave, športe alebo len tak aj 15 hodín.

Komunikujeme väčšinou tak, ako sme to videli u svojich rodičov. Bolo to vždy správne? Čo bolo pekné, preberme, čo nie, napravme. Spomeňme si na čas, keď sme spolu chodili. Spoznávali sme sa, veľa sme hovorili o spoločných záujmoch a plánoch. Po svadbe sa tieto témy vyčerpali a zovšedneli. Pribudli nové starosti a v rozhovoroch sa začali objavovať vážne i problémové témy. Na príjemné debaty ako keby neostával čas. A človek ich pre svoj život veľmi potrebuje.

Rozhovory medzi ľuďmi sa uskutočňujú na rôznych hladinách.

1. Hladina - o samozrejmostiach

2 Hladina - o iných ľuďoch a veciach

3. Hladina - svoje názory a hodnotenia

4. Hladina - čo cítime

5. Hladina - potreby v citovej a duchovnej oblasti

Čim vyššia je hladina komunikácie, tým je vyššie porozumenie, ale aj vyššia možnosť neporozumenia, odmietnutia. Hladiny 1, 2 sú veľmi plytké formy komunikácie. Vzťahy sa budujú len na hladinách 4, 5. Je to ako s výstupom na hory. Ak stúpame na vysoký končiar, cesta môže byť namáhavá a aj nebezpečná, ale výhľad stojí za to.

Dale Carnegie hovorí, že ľudia nás vnímajú podľa štyroch kritérií: ako vyzeráme, čo robíme, čo hovoríme a ako hovoríme. Toto stretnutie ponúka podnety ako hovoriť tak, aby sme si čo najviac porozumeli.

Zásady dobrej komunikácie

Je veľmi dôležité hovoriť sám za seba. Treba povedať, čo JA cítim. Používanie druhej osoby TY vedie k obviňovaniu a hádke.

Ak použijem slovo TY, vyjadrujem sa agresívne. Ak rozprávam za seba (JA) a poviem svoj názor, ktorý môže byť i negatívny, neprovokujem a neurážam.

Rozdiely medzi mužom a ženou sa prejavujú aj v komunikácii. Jazyk muža a ženy je odlišný. Muž sa zvykne vyjadrovať priamo, žena nepriamo. Napríklad mama príde do detskej izby a zúfalo skonštatuje: "Máte tu ale neporiadok!" Keď príde po hodine a hnevá sa, že chlapci neupratali, bránia sa: "Veď si nám nekázala upratať!" Odkaz mužov ženám: "Milé naše ženy, požiadajte nás, o čo chcete. Musíme si ale ujasniť nasledujúce: Jemný náznak nefunguje! Nápadný náznak nefunguje! Jasný náznak nefunguje! JEDNODUCHO TO POVEDZTE!" (Allan a Barbara Peasovci). Ďalší rozdiel je v tom, že väčšina žien má vo zvyku v oblasti citov zveličovať. Ak muži toto zveličovanie berú doslova, pochopiteľne si potom nerozumejú. Ak muž nemá o čom hovoriť, mlčí. Žena si to zase vysvetľuje nesprávne, že ju muž nemá rád, že mu na nej nezáleží. Opäť je to neporozumenie cudzieho jazyka. Ak si chceme muži a ženy rozumieť, musíme sa učiť jazyk toho druhého, aby sme porozumeli, ako sa cíti.

Veľmi dôležitú úlohu hrá čas, miesto a nálada medzi rozprávajúcimi. Manželia by si mali nájsť čas na príjemné rozhovory. Aspoň štvrť hodiny denne. Môže to byť napríklad posedenie pri káve, alebo krátke prechádzky do prírody, príjemne by mohlo byť pri spoločnom stolovaní. Dobré je takzvané pravidlo desiatej hodiny (z programu Manželské večery). Odporúča sa po desiatej večer už neriešiť vážne problémy. Každý z manželov má právo veta a môže navrhnúť odklad ťažšieho rozhovoru na ďalší deň, keď nebudú po celom dni vyčerpaní. Neodporúča sa vážnejšie témy riešiť pred inými ľuďmi a rozhodne nie pred deťmi. Ak sú deti predsa len svedkami našej "výmeny názorov", mali by byť aj svedkami nášho uzmierenia. Niektorí manželia si zaviedli pravidelný čas aspoň raz za týždeň na rozhovor vo dvojici o čomkoľvek. Trebárs aj ako vyhradený čas s najvyššou prioritou v diári.

Veľmi dôležitý je súlad medzi slovnou a neverbálnou komunikáciou. Keď rozprávame, samotné slová dávajú len 10 % informácií. Tón hlasu pridá ďalších 20% a reč tela, výraz tváre, gestá doplnia až 70 % informácie. Neverbálna komunikácia pramení z nášho podvedomia a ťažko sa ovláda. Ak pri rozprávaní tento súlad nie je, partner si môže myslieť, že ho klameme. Človek viac verí neverbálnym prejavom ako slovám. Darmo povie muž, že sa nehnevá, keď zlostne zazerá. Darmo povie, že sa nič nestalo, keď buchne dvermi.

Spoľahlivým barometrom našich manželstiev je spôsob, akým rozprávame a koľko spolu rozprávame. Možno si ani neuvedomujeme, že niektoré naše komunikačné zlozvyky môžu spôsobovať druhému problémy. Alebo sa chceme príjemne porozprávať a pre chyby, ktorých sa v komunikácii dopustíme, sa akurát tak riadne pohádame. O tom, aké neúctivé je skákanie do reči, netreba hovoriť. Ale čo napríklad také jasnovidectvo. Niektorí sa mylne domnievame, že vieme úplne presne, čo druhý chce, čo plánuje, čo musí urobiť bez toho, aby sme o tom hovorili. Myslíme si, že ho už tak dobre poznáme, že môžeme zaňho rozhodovať.

Ideálne je, keď sa pred nejakým plánovaním najprv rozprávame a až potom po vzájomnej dohode sa rozhodujeme. Aké skvelé by bolo, keby sa niektorí manželia prestali hanbiť za to, že vedia povedať vetu: "Dohodnem sa s manželkou a potom sa ozvem." Aké fantastické by bolo, keby niektoré manželky začali dôverovať manželom a nerozhodovali za nich.

Ďalšou chybou v komunikácii býva takzvané čítanie myšlienok. Vtedy si nesprávne domýšľam a očakávam, že ten druhý istotne vie, čo chcem, aj keď mu to nepoviem. O svojich očakávaniach sa musíme úprimne rozprávať. A to aj keď sa veľmi dobre poznáme.

Veľmi častým problémom pri komunikácii v manželstve je, že kým žena potrebuje byť len vypočutá, muž sa snaží vždy ponúknuť riešenie. Ženy denne vyprodukujú okolo 20 000 slov a gest. Muži len jednu tretinu, asi 7000. Ak žena ešte nemá vyčerpaný svoj denný limit, muž ju svojimi radami len zdržuje. Ťažké je pre muža neradiť žene, keď rady má. Muži, neriešme, stačí len počúvať. Ak žena potrebuje radu alebo riešenie, jasne nás o ňu požiada. Neodpustiteľným prehreškom je zhadzovanie partnera v spoločnosti. Ironické poznámky, či pohŕdavé reakcie na to, čo povedal.

Pozor na zovšeobecňovanie slovami nikdy, vždy, stále... Pri obvinení sa im vyhýbajme: "Nikdy si mi nepomohol." "Vždy chodíš neskoro!" Pri pochvale ich treba použiť: "Ty si vždy taký pozorný." "Ešte nikdy si ma nesklamala."

Niekedy, keď sme unavení, reagujeme podráždene. Medzi podnetom a reakciou je vždy ešte chvíľka, kedy sa môžeme rozhodnúť, či sa ovládneme a budeme reagovať zmierlivo alebo nahnevane. V tejto chvíľke sa rozhoduje o našom šťastí.

Tak ako je dôležité vedieť rozprávať, je rovnako dôležité aj správne počúvať. Počúvajme aj to, čo náš partner nepovedal slovami a čo povedal medzi riadkami.

Málokedy si uvedomujeme, že v komunikácii fungujú takzvané filtre, ktoré skresľujú vzájomné porozumenie.

Takými filtrami sú napríklad nepozornosť, citové rozpoloženie, domnienky spojené s očakávaním, rôzne komunikačné štýly, sebaochrana alebo nedokonalá pamäť.

V komunikácii musíme hľadať spôsoby, ako skresľujúce filtre odstrániť. Najlepšie tak, že svojimi slovami prerozprávame partnerovi, čo sme od neho práve počuli. Dávame si spätnú väzbu. Snažíme sa vžiť do situácie toho druhého.

Cieľom komunikácie v manželstve nie je manipulácia druhého, aby robil, čo ja chcem, ale vzájomné porozumenie.

Manželské rande

Tipy na pozornosti