JF1

Finančný konzultant Jaroslav Funtek:

Najväčší problém je, že ľudia hospodária z výplaty do výplaty a nechajú sa prevalcovať emóciami.

Peniaze nie sú ani dobré, ani zlé. Netreba ich považovať za zmysel života, ale ani ich podceňovať. O tom, akých vecí sa vyvarovať v postoji voči peniazom, ako naučiť deti hospodáriť a ako si nastaviť správne domáci rozpočet rozprávala cesta+ s finančným konzultantom Jaroslavom Funtekom.

Ste veriaci človek a finančný konzultant, dá sa to skĺbiť?

Ja s tým nemám žiadny problém (smiech). Je dôležité, aby sa aj v tejto oblasti nachádzali kresťania, aby z nej neboli vylúčení. Niekedy sa stretávam s reakciami ľudí, že kresťan a peniaze - to nejde k sebe, lebo peniaze sú zlé. Niektorí to hovoria tiež o vrcholovom športe, alebo o politike. Kresťania však majú právo (ba viac - povinnosť) byť všade, byť aktívnymi. Musia žiť svoje kresťanstvo opravdivo v každej profesii.

Ako by sa mal pozerať na peniaze kresťan?

Sú rôzne názory: jedni hovoria, že sú zlé a krivia charakter. Iní zasa, že sú dobré. Ja hovorím, že peniaze nie sú ani dobré, ani zlé. Skôr spôsob ako ich používame, alebo ako ich získavame prináša ľuďom dobro alebo zlo. Peniaze sú papier a kov, nič viac. Ak by ležali celý život na stole a nikto sa ich nedotkne (nepoužije ich), nemajú absolútne žiadnu hodnotu.

Až v momente, keď ich začneme používať a dáme ich do obehu (vymeníme ich za tovar, potrebu, službu...), nadobúdajú svoju hodnotu. Máme tendenciu hľadať vinníka vždy inde, teda na vine sú peniaze. Nehľadajme vinníkov inde, pozrime sa na seba, lebo problém sme my. V zrkadle oproti nám je odpoveď, či sú peniaze "dobré alebo zlé".

Ako sa dnes ľudia pozerajú na peniaze?

Sú dva extrémy: Niekto z nich urobí zmysel života a to je zlé, choré a pomýlené. Potom je druhý extrém, ktorý sa často vyskytuje v kresťanských kruhoch, že peniaze nie sú dôležité a netreba sa nimi zaoberať. Nie sú podstatné. Ani prílišné podceňovanie nie je dobré a správne.

Peniaze majú svoje primerané miesto v ľudskom živote. Hovoríme síce, že chceme peniaze, ale nie sú naša potreba. Nechceme peniaze pre ne samé, ale chceme spokojne žiť, mať zabezpečenú rodinu, čas na manželku, deti, priateľov... Peniaze sú len výmenný prostriedok, nič viac nič menej. A tento prostriedok slúži na realizáciu životných potrieb, túžob a snov človeka: základných a nadstavbových.

Hovorí sa, že peniaze kazia charakter, je to skúška človeka?

Myslím, že peniaze nekrivia charakter, ale ho ukazujú a odkrývajú. Ak je charakter človeka pevný a stojí na pevných základoch a hodnotách (nelipne na majetku), tak ustojí aj veľké peniaze. Ak je tým človekom niekto, kto je kresťan a podnikateľ a narába s veľkým objemom peňazí, vie tými peniazmi aj pomôcť.

Niekde som počul, že je to len otázka výšky sumy, aby sa človek zlomil.

Áno, sú aj tieto názory, že je to len otázka čísla, za koľko sme ochotní svoje hodnoty a morálku predať. Je to rozdiel, či vám niekto ponúkne 500 EUR alebo milión EUR. Výška sumy môže odhaliť našu silu a pevnosť. Myslím si, že človek, ktorý je pevne pripútaný k Bohu, je v ňom silno zakotvený a nenamýšľa si, žeby takúto situáciu sám ustál, nie je pyšný, tak to s Božou pomocou zvládne.

Takýto človek nie je závislý na peniazoch, ale vie, že sú dôležitejšie veci a tie robia človeka šťastným. Vedia urobiť život príjemnejší, jednoduchší v niektorých oblastiach, ale v žiadnom prípade nezabezpečia šťastie.

V ŠKOLÁCH BY MAL BYŤ PREDMET FINANCIE

Stretávate mnoho ľudí. Sú dnešní ľudia finančne gramotní a vzdelaní?

Musím, žiaľ, povedať: nie. Možno to preženiem, ale dovolím si povedať, že až 70 percent je finančne negramotných. Možno aj viac.

Prečo to tak je?

Nevenuje sa tomu výrazná pozornosť. V školách by to mal byť jeden z predmetov, či už dobrovoľný alebo povinný. Učíme sa byť dobrými v rôznych profesiách (ako stolár, mechanik, právnik, lekár...), venujeme tomu veľa času, ale pracovať s prostriedkom, s ktorým narábame celý život - tomu sa nikde neučíme. Neučíme sa, aké sú s tým spojené riziká, na čo sa sústrediť.

Keď porovnám poznanie v tejto oblasti pred 15 rokmi, keď som začal podnikať, musím uznať , že aj vďaka médiám, sa o tom viac hovorí a píše, no v školách je to stále veľmi slabé. V rodinách sa o tejto téme často málo hovorí, rodičia vytvárajú z témy peniaze tabu. Som toho názoru, aby deti s pribúdajúcim vekom dostávali postupne primerané množstvo informácií o hodnote peňazí, ich úlohe a o tom, ako sa k nim správať.

Kedy začať s výchovou k peniazom. Ako to vyzerá u vás doma?

Pán Boh nám požehnal štyri deti, naplnil naše sny, za čo som vďačný. Deti treba vychovávať v otázke peňazí od malička. Od veku, kedy je to dieťa schopné vnímať určité pojmy a uvedomovať si ich význam. Je to asi od 6 rokov, kedy si dieťa začne uvedomovať hodnotu vecí, netreba sa báť vysvetľovať.

My máme napríklad na darčeky k meninám alebo narodeninám rozpočet, ktorý je súčasťou rozpočtu celej rodiny a je tam stanovená suma, do ktorej sa musíme zmestiť. Keď deti dorástli do veku, že si vedia vyberať, nechali sme na ich rozhodnutí, čo chcú oni a nie my. Je to ich darček, nie môj. Prišli sme do hračkárstva a dali sme mu možnosť výberu: toto sú darčeky, z ktorých si môžeš vyberať, toto je hodnota, v ktorej sa môžeš pohybovať. A on sa v tom spektre pohyboval, nemal s tým žiadny problém. Deti dokážu pochopiť veľa vecí, len dospelí ich niekedy podceňujeme, alebo sme leniví vecí vysvetľovať.

Zažil som ľudí, ktorí boli v hračkárstve s deťmi. Dieťa ukázalo na nejaký darček: "Toto chcem!" Jeho mama povedala: "Nie." Začalo robiť cirkus, hádzalo sa po zemi, rodičia si nechceli urobiť hanbu, povolili, kúpili to a odišli. S týmto absolútne nesúhlasím. Dieťa nemá určovať pravidlá, ale rodič dieťaťu - pokiaľ viem, peniaze do rodiny nosia rodičia a nie deti. Žiaľ v mnohých rodinách je to pomýlené. Deti sú veľmi tvárne a veľmi rýchlo sa prispôsobia pravidlám, ktoré určíte, ak im ich vysvetlíte, aký majú význam.

Dostávajú vaše deti vreckové? Aký máte k tomu postoj?

Zaujímavá téma. Kým odpoviem na otázku vreckového, priblížim moje myšlienkové pochody. Ako dieťa som vreckové nezažil, nebolo to vtedy zvykom. Moji rodičia však boli veľmi šporovliví, napriek tomu som nikdy nemal pocit, že by mi niečo chýbalo, za čo im ďakujem. Moja mama bola účtovníčka, bola naučená veľmi dobre pracovať s číslami.

Od malého veku som si uvedomoval, že za všetkým je nejaká práca a úsilie, že táto práca má svoju hodnotu. Naučil som sa tieto veci si vážiť, a tak to beriem aj dnes. Od pätnástich rokov som pracoval na brigádach a zarobil som si na to, čo som chcel a bolo to mimo rozpočtu mojich rodičov. Boli to peniaze, do ktorých moji rodičia nezasahovali, rešpektovali ich a ja som s nimi hospodáril.

Ako je to vo vašej rodine?

O téme vreckového sa bavíme s deťmi posledný rok, dva. S tými staršími, syn bude mať pätnásť, dcéra trinásť. Občas sa ma pýtajú: Nemohol by si nám dávať vreckové? Vidia to u svojich vrstovníkov a spolužiakov. Zatiaľ im vreckové nedávame, pretože majú všetko, čo potrebujú pre svoj život. Niektoré peniaze sa ku ním dostanú formou darov pri sviatkoch a ak nemajú potrebu si niečo kupovať, odložia si tieto peniaze do pokladničky. Každý má svoju a poctivo sa o ne starajú. Raz som zažil situáciu, že sme si od nich požičali na nejakú dobu peniaze, oni si to evidovali na papieri, koľko im dlhujeme a všetko sa to pekne vyrovnalo. Chlapci tým, že cestujú autobusmi do školy i na tréningy do iného mesta, dostávajú peniaze podľa potreby na cestovné a stravu. S peniazmi si hospodária sami. Napriek tomu, že rešpektujeme vlastníctvo ich peňazí v pokladničke, diskutujeme o správnosti ich použitia, je tam kontrola z našej strany.

Taktiež pri väčších investíciách do ich záľub ich nechávame sa finančne spolupodieľať na danom výdavku. Napríklad pred dvoma rokmi chcel ísť starší syn na hokejový kemp, ktorý bol veľmi zaujímavý, no tiež finančne náročný. Povedal som mu: "Viem si to predstaviť, ale celý ten kemp nie som schopný, ani ochotný zaplatiť, pretože je to veľa peňazí. Viem si to však predstaviť v takej forme, že polovicu ti prispejem ja a polovicu si zaplatíš ty." On mi na to položil otázku: "Ako mám tie peniaze zohnať, keď nezarábam?" Povedal som: "Veľmi jednoducho. Máš narodeniny, meniny, sú Vianoce - vzdaj sa darčekov, ktoré stoja nejaké peniaze, to ti vytvorí tú sumu a budeš mať peniaze na kemp." Hokej je jeho veľká láska, vzdal sa darčekov. Musel niečo obetovať, čo je pre život dobrá skúsenosť a zároveň poznal hodnotu toho čo má. Bolo to jeho slobodné rozhodnutie.

Potom mi položil ďalšiu otázku: "Dobre. Ale ja meniny a narodeniny ešte len budem mať a ten kemp je skôr, odkiaľ zoženiem tie peniaze?" Myslím si: "Super otázka!" Teraz ho môžem naučiť niečo z finančnej gramotnosti. Povedal som mu: "Pozri sa, ja ti poskytnem úver, požičiam ti peniaze na dobu, keď si ich nasporíš, potom mi ich vrátiš. Pretože si môj syn, dám ti výnimku, budeš to mať bezúročne." Vysvetlil som mu, ako fungujú úvery, čo sú úroky, ako funguje úročenie. Dal som mu jednoduchú lekciu na praktickom príklade, ktorý sme zažili. Ak sú tie príklady spojené so životnými situáciami, vždy sa ľahšie zapamätajú.

Tiež im dávam čítať rôzne publikácie, knižky o financiách, čo sú peniaze, cenné papiere, úvery, čo úroky...

Sú k dispozícii knihy pochopiteľné deťom?

Sú. Jedna zaujímavá knižka je Plné vrecká peňazí (Alvin Hall), ktorá je veľmi zrozumiteľne napísaná a pre deti vo veku 12-13 rokov je úplne v pohode. Objasňuje základné pojmy, s ktorými sa v bežnom živote môžu stretnúť - od bežných účtov, úročenie, až po cenné papiere a kapitálový trh. Deti sú veľmi šikovné a vedia absorbovať veľa informácií.

PENIAZE SAMÉ OD SEBA NEPRICHÁDZAJÚ

Niektorí rodičia dávajú deťom od najmenšieho veku peniaze, lebo ich chcú naučiť hospodáriť.

Túto tému som stále neotvoril aj kvôli tomu, lebo nemám nastavený mechanizmus, s ktorým by som bol spokojný. Ak tie peniaze dám každý mesiac, je otázne, či je to ideálne, lebo peniaze samé od seba neprichádzajú, takto to nechodí v živote, ak to nie je dedičstvo alebo dary...

Skôr sa ich snažím motivovať, keď mám nejakú prácu vo firme, s ktorou môžu pomôcť. Za tú prácu im zaplatím. Dám im výplatu, no nedávam im ju hneď za každým výkonom, ale nechám ich trochu čakať, aby si zvykli, že zamestnaní ľudia čakajú na svoju výplatu mesiac. Niekedy ich nechám, aby si odo mňa tie peniaze žiadali. Aby zažili, ako to reálne funguje v živote, že zamestnávateľ nie je vždy korektný, ale môže robiť drahoty. Musia si ich odo mňa pýtať. Niekto možno povie: "Čo je to za prístup?" Je dôležité, aby sa naučili vyjednávať a vypýtať si to, čo im patrí. Aby prejavili svoj názor, lebo dnes žijeme v prostredí, kedy si musíte veci vyjednať, povedať svoj názor a ísť za ním. Vybojovať si ho, lebo vás tento svet prevalcuje. Je to zdravá asertivita - vedieť povedať áno, povedať nie a ustáť si svoj názor, nebáť sa ho obhájiť, i keď je iný ako tých ostatných (to platí aj pre iné oblasti života - ustáť svoje hodnoty, vieru...). S tým sa budú stretávať aj vo svojom živote dosť často.

Čo chcete deti naučiť vreckovým?

Byť zodpovedný za život, tento najväčší Boží dar. Naučiť ich plánovať, že život nemusí byť len o dnešku. Dôvere v Boha, ktorý sa o nás postará, ale nie tak, že nepohneme ani prstom alebo z lenivosti, či iných dôvodov budeme robiť nezodpovedné rozhodnutia. Motivovať ich pri vreckovom finančnou odmenou, ktorú dostanú za usporené peniaze, ako keby získali úrok. Napríklad za každé euro získajú 5 percent odmeny, aby sa naučili sporiť a pochopili, načo je to dobré a prečo nie je rozumné všetko minúť za jeden mesiac. Byť triezvy v míňaní peňazí a učiť sa trpezlivosti v realizácii potrieb. Nie všetko musíme mať hneď. Cena, ktorú by sme za to zaplatili, môže byť príliš vysoká (časom neúnosná), môže zničiť človeka či celú rodinu.

Keď som bol ja malý, mali sme vkladné knižky, kde sme si sledovali a kontrolovali sumy. Ktorá forma je lepšia?

Do pätnástich rokov je asi zaujímavejšia pokladnička, lebo je to niečo fyzické (hmatateľné reálne peniaze), dá sa k nej vytvoriť vzťah, je to majetok, o ktorý sa starám, musím dávať naň pozor (zodpovednosť). Neskôr si už môžem uvedomovať, čo sú to úroky, aký je z peňazí efekt, že nemajú ležať, ale priniesť nejaký úžitok - vtedy môžeme hovoriť o vkladoch a úsporách. Ideálne je, ak si deti vedia veci sami sledovať, ak vedia pracovať s internetbankingom, s bankomatovou kartou. Postupne treba meniť nástroje z pasívnejších na aktívnejšie, aby sa naučili narábať s nástrojmi, ktoré budú používať celý svoj život.

ĽUDIA HOSPODÁRIA OD VÝPLATY DO VÝPLATY

Akú najväčšiu chybu robia ľudia v oblasti financií?

Hospodária vo veľmi krátkom časovom horizonte. Ak to poviem jednoducho, bez ťažkých ekonomických pojmov: žijú od výplaty po výplatu. Je to nepostačujúce, pretože život sa neskladá z jedného mesiaca. Ak máme rodinu, je to nezodpovedné. Mali by sme myslieť na to, čo bude s mojou rodinou. Prídu aj iné situácie: strane auto, potrebujeme urobiť opravy na bývaní, pokazí sa práčka, atď. Treba na to myslieť vopred, že nič nie je nestarnúce a večné.

Nie užiť si viac, ako som si mohol reálne dovoliť, lebo časom prídu investície, ktorým sa nevyhnem (vzdelanie detí...). To považujem za veľkú nezodpovednosť. Väčšina obyvateľov takto žije, od výplaty do výplaty a to nemyslím na ľudí s extrémne nízkym príjmom. Mnohokrát je to otázka zle nastavených priorít.

A na druhom mieste: často sa rozhodujeme na základe svojich pocitov a emócií. Je jasné, že človek má okrem rozumu aj emócie (čo je veľmi dobré), no ak si emócie neustriehneme, prevalcujú nás. Sú užitočné pre náš život, ale nemajú nám diktovať náš život.

Máte konkrétny prípad?

Napríklad mužský prístup: mnohí muži majú radi autá a majú k nim blízky vzťah. Dokonca sa odhodlajú k tomu, že si odkladajú peniaze a niečo si usporia, prídu do predajne, rozbúcha sa im srdce, začnú sa vyplavovať emócie. Majú peniaze, ktoré síce neboli plánované na tento účel, no použijú ich, "veď nekúp to, keď je zľava". Treba si uvedomiť, že zľavy sa opakujú a to, čo sme videli, nebolo poslednýkrát, je to súčasť predajného marketingu.

Po týždni opadnú emócie a človek si začne uvedomovať, že okrem kúpy auta si kúpil aj výdavky, ktoré súvisia s autom. Vždy si treba uvedomiť, že kúpou nejakej veci si kupujeme aj výdavky s tým spojené. K výdavkom, ktoré sme do toho dali, pribudli ďalšie výdavky: to je výsledok kúpy pasív. Pasíva sú to, čo nám peniaze z vrecka vyťahuje. Nový majiteľ auta prišiel o všetky úspory a pribudli mu ďalšie výdavky s réžiou auta: pneumatiky, olej, benzín, poistenie, údržby... Sú to ďalšie položky, na ktoré často nemyslel pri kúpe. Nedomyslené spontánne rozhodnutia spôsobia, že výdavky sú väčšie ako mysleli a prichádzajú k tomu, že o pol roka musia auto predať pod cenu. To môže byť ten lepší prípad. Môže im to však spôsobiť veľmi vážne finančné problémy.

Spomínali sme pasíva. Čo sú aktíva?

Je to všetko, čo človek vlastní v peňažnej alebo nepeňažnej forme a prináša mu to peniaze do rozpočtu.

Čo je to konkrétne v živote rodiny?

Rôzne finančné nástroje: vkladné knižky, termínované účty, cenné papiere, životné poistenie a rôzne formy sporenia... Môže to byť tiež nehnuteľnosť, ktorú rodina vlastní a prenajíma. Môžu to byť cennosti, starožitnosti. Patenty, ktoré vymyslel šikovný vedec, ak je to umelec, tak tantiémy, atď.

KTO NEMÁ REZERVU TROCH PLATOV, KOLEDUJE SI O PROBLÉM

Ak sa rodina rozhodne nastaviť si domáci rozpočet, na čo nemá zabudnúť?

Treba začať jednoduchou vecou: to, čo som už spomínal, že život nie je len o dnešnom dni. Môže byť, ale čo keď nebude? V rozpočte by sa mali nachádzať peniaze, ktoré používame na prítomnosť, ďalšie na strednodobý horizont (do 5 rokov) a peniaze dlhodobé, ktoré budeme používať v ďalekej budúcnosti.

Prítomné peniaze - to je naša spotreba, to čo potrebujeme aktuálne: jesť, obliekať sa, mať strechu nad hlavou, cestovať, telefonovať, umývať sa, prať... Na to musíme mať v rozpočte vyčlenené nejaké percentá.

Aké sú strednodobé peniaze?

Sú to peniaze, ktoré sú rezervou v prípade, že by som stratil zdroj príjmu (zamestnanie, podnikanie). Minimálna rezerva, ktorá by mala byť, my ju voláme eximus - existenčná rezerva, sú tri mesiace. Kto ju nemá, koleduje si o problém.

Aká je ideálna rezerva?

Rozumná miera je šesťmesačný príjem, optimálna 12 mesiacov, čo má naozaj málokto na Slovensku.

Strednodobé peniaze sú aj výdavky v horizonte piatich, šiestich rokov: výmena pračky, chladničky a iné. Sú to spotrebiče, ktoré nekupujem každý deň, ale treba na to občas za pár rokov myslieť. Nič nie je večné a pokazí sa to. Čo urobíme potom? Prídeme do banky a požičiame si nejaký "krásny a lacný" spotrebný úver s úrokom od 10 do 19 percent a čudujeme sa, ako nám stúpli výdavky.

Čo navrhujete ako lepšie riešenie?

Ak viem, aká je na trhu cena práčky a viem odhadnúť približne životnosť spotrebiča, ktorá je dnes nastavená, môžem si rozplánovať, koľko času mi ešte ostáva. Keď si budem mesačne odkladať, mám peniaze nachystané, nemusím si požičiavať a platiť ďalšie úroky. Ak tie peniaze navyše rozumne investujem, vytváram si plusový úrok, nie mínusový, takže na tých peniazoch ešte aj zarobím.

Aké sú dlhodobé peniaze?

Sú to veľké veci: bývanie, ktoré je najväčšou položkou pre rodinu, pokiaľ nemá človek to šťastie, že niečo zdedil, alebo mu to rodičia darovali. Alebo napríklad vzdelanie detí. Máte dieťa, ktoré má jeden rok. O osemnásť rokov bude chodiť na vysokú školu a tá škola niečo stojí a treba ju zaplatiť. V prepočte stojí vysoká škola počas piatich rokov rodičov minimálne 15 000 EUR. Je treba sa na to pripravovať, môžete mať na to 24 rokov (aj so štúdiom cca 50 EUR/mes). Ak to začnete robiť tri roky pred tým, máte len 8 rokov (aj so štúdiom 150 EUR/mes). Nechám na zváženie, čo rodinu menej zaťažuje, a to som tam ešte nezarátal úroky. Tiež je to pomoc deťom s bývaním, nejaká suma na štart, i keď tú väčšiu časť nechám na nich, aby sa naučili samostatnosti.

NA SLOVENSKU JE ZANEDBANÉ ZABEZPEČENIE RODINY V PRÍPADE RIZÍK

Doma máte tiež tabuľky s výpočtami?

Áno. Mám tabuľky v Exceli. Mám v nich rozinvestované peniaze rôznymi spôsobmi na peniaze prítomné, strednodobé a dlhodobé. Snažím sa zabezpečiť svoju rodinu, správať sa finančne zodpovedne, aj za cenu, že musím niekedy manželke a deťom povedať nie. Preto rozprávam často z vlastnej skúsenosti. Veci, ktoré som urobil nesprávne v minulosti, použijem ako príklad - toto nerobte, ja som to zažil, malo to takéto dôsledky. Vlastná skúsenosť má obrovskú váhu a silu, niekedy viac ako len holé fakty.

Dá sa domáci rozpočet vyjadriť aj v percentách?

Miera spotreby by mala byť rozumná. Mladý človek, ktorý sa v živote rozbieha, má svoje príjmy a chce si vybudovať rodinu, by nemal prekročiť spotrebu (prítomné peniaze) cez 60 percent, pretože ak minie všetky peniaze na prítomnosť, neostane mu nič pre budúcnosť.

Zruba 20 až 30 percent peňazí mladého človeka by malo ísť na účelové investície: bývanie, auto, riešenie dovolenky, vzdelanie detí - sú to veci, ktoré ma v budúcnosti čakajú, nevyhnem sa im.

Čo zvyšné percentná?

Zvyšných desať percent je investícia do veci, ktorá je na Slovensku zanedbávaná: zabezpečenie svojej rodiny v prípade rizík, ktoré môžu ohroziť môj príjem. Ide o tri riziká: Zdravotné riziko - nemôžem povedať, že budem večne zdravý. Pracovné riziko - môžem prísť o prácu, nemám ju istú, istota neexistuje. Riziko sústavnej zmeny - či sa nám to páči alebo nie, starneme a príde vek, kedy nebudeme môcť produkovať peniaze. Budeme závislí od toho, či nám ich niekto dá alebo od toho, čo sme si nasporili. Múdrosť spočíva v predvídaní vecí, ktoré môžeme predvídať. Nie všetko sa dá predvídať, a preto si treba budovať rezervu, ktorá nám pomôže vyriešiť situácie, ktoré sú nad naše sily a schopnosti, ktoré sme dostali od Stvoriteľa.

Sú to faktory, ktoré ovplyvňujú môj príjem výrazným spôsobom a nemôžem povedať, že o nich neviem. Ak som múdry a vnímavý, musím si tieto veci uvedomovať. Preto si budem desať percent odkladať, v našej terminológii tomu hovoríme: zabezpečenie budúcich príjmov. Vieme napríklad, že dôchodkový systém je v takom štádiu, v akom je: každý rok sa deficit prehlbuje, pretože populácia strane (dožíva sa vyššieho veku) a klesá. Mohli by sme to ovplyvniť, ak by sme mali väčší počet novonarodených detí, ale vieme, že dnešný trend je úplne opačný.

Nie je desať percent málo na všetky veci, ktoré ste spomenuli?

Musíme si uvedomiť jednu vec: ak začneme vtedy, keď nastúpime do práce, máme pred sebou, povedzme, 40-ročný horizont. To, čo nevytvorím veľkosťou príjmu, to urobí čas. Treba pochopiť, že čas sú peniaze (to nie je len fráza, to je fakt). Ak rozumne peniaze investujem a využijem dlhý časový horizont, dokážem dosiahnuť zaujímavý nárast objemu peňazí vďaka zloženému úročeniu, napriek tomu, že odkladám malú sumu.

V ďalších dieloch rozhovoru sa budeme venovať témam sporenia, úverov, životného poistenia. Sledujte magazín cesta+: www.cestaplus.sk.