Jún
Nosné piliere manželstva
Cestoval som na služobnú cestu. Poobede mi ostal čas do večerného vlaku. Chcel som sa stretnúť s priateľmi, s ktorými som už dlhšie nebol, ale aj s dcérou, ktorá tam študovala a dlho som nevidel ani sestru, ktorá tam pracovala. Ako to naplánovať? Napadlo ma, že to skúsim podľa rebríčka vzťahov. Najprv som si dohovoril stretnutie s dcérou. Potom som šiel za sestrou a podvečer som sa stretol s priateľmi. Prehovárali ma, aby som si s nimi posedel dlhšie a išiel domov až nočným vlakom, ale to by som sa už večer nestihol porozprávať o novinkách s manželkou a musela by v noci ísť pre mňa na stanicu, tak som sa porúčal skôr.
Rozmýšľali ste už nad svojou vlastnou odpoveďou na otázku, čo je manželstvo? Niekto povie: Manželstvo je Boží dar aj zámer. Iný vníma, že je to záväzok a zodpovednosť, ktorú tento dar prináša. Ďalší cituje vetu, že manželstvo je základnou bunkou cirkvi aj spoločnosti. Filozofi aj humoristi by vedeli pridať veľa aforizmov či vtipov... Ponúkame jeden z pohľadov na manželstvo.
Život človeka sa odohráva vo vzťahoch s ľuďmi a vo vzťahu s Bohom. Jeho najvnútornejšia potreba je byť milovaný a milovať...
Boh stvoril človeka na svoj obraz ako muža a ženu rozdielne tak, aby sa vzájomne dopĺňali, podporovali a pomáhali si. Túto harmóniu vzťahov narušilo ľudské sebectvo. Muž zneužil svoje výsadné postavenie zodpovednosti za rodinu a začal nad svojou ženou vládnuť. Novovek sa snaží navrátiť žene dôstojnosť a preklápa nerovnováhu vzťahov zase na druhú stranu. Popiera rozdiely medzi mužom a ženou a z nich vyplývajúce prirodzené poslanie v rodine. Oberá otcov o ich prirodzenú rolu a autoritu. Dôsledky toho nás ovplyvňujú stále. Ježišova obeta však vykúpila aj manželstvo a vrátila mu jeho prvotnú hodnotu.
Boh nám ponúka tri piliere ideálneho manželstva: Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a priľne k svojej manželke a budú jedným telom. (Gn 2,24)
Preto muž opustí svojho otca i svoju matku
Žene nebolo treba v starom Izraeli pripomínať opustenie rodičov, lebo podľa tradície vždy odchádzala do rodiny manžela. Dnes sú tieto slová aktuálne pre obidvoch. Môj vzťah k partnerovi je dôležitejší ako vzťah s rodičmi. Rodičom patrí láska aj úcta, ale až po partnerovi. Môžeme bývať aj v jednom dome s rodičmi, a opustili sme ich. Na druhej strane môžeme bývať aj stovky kilometrov od rodičov a ak ich necháme zasahovať do nášho manželstva, neopustili sme. Ale nestačí len opustiť rodičov, treba aj vnútorne opustiť všetky doterajšie vzťahy, zvyky a posunúť ich na menej dôležité miesto za partnera. Musíme opustiť pocit, že len náš názor je správny, že len to, čo bolo v našej rodine je správne. Ak to dokážeme obaja, vtedy si začíname vytvárať našu novú jedinečnú rodinu.
a priľne k svojej manželke
Vzájomné priľnutie znamená nerozlučné spojenie. Spojenie založené na absolútnej dôvere, keď sa obidvaja dokonale poznajú a nemajú pred sebou žiadne tajomstvá, za ktoré by sa mali hanbiť. Všetci poznáme, aká krehká je vzájomná dôvera a ako ľahko sa stráca previnením. Boh chráni manželov v ich najbližšom zväzku. V ňom sa manželia vzájomne odovzdávajú a prijímajú. Chce, aby obaja mali istotu nerozlučnosti.
a budú jedným telom
Týmito slovami rozumieme nielen fyzickú jednotu v manželskom intímnom spojení, ale aj jednotu ducha, duše a tela. Sex dostal človek ako silný prostriedok na zjednotenie. Ale až ako finále procesu opúšťania a priľnutia v manželstve. Stať sa jedným telom znamená omnoho viac ako len telesné spojenie manželov. Znamená to, že obaja sa delia o všetko, čo majú, nielen o svoje telo, svoj majetok, ale tiež myšlienky a city, svoje radosti a bolesti, svoje nádeje a obavy, úspechy a neúspechy. Stať sa jedným telom znamená úprimnosť aj v maličkostiach.
Ako je to s podriadenosťou ženy?
Pavol v liste Efezanom hovorí, že žena sa má podriadiť mužovi a muž má ženu milovať. Ako máme rozumieť týmto slovám? Muž aj žena sú si pred Bohom rovní. Majú si vzájomne pomáhať, slúžiť. Muž má však primárnu zodpovednosť za rodinu, je na to vybavený. Mal by byť žene oporou a ona jemu rovnako. Vedomé a aktívne podriadenie sa dáva žene slobodu žiť to, čo jej je prirodzené. Rešpektovať muža ako hlavu neznamená nemať svoj názor, sebavedomie, nechať sa využívať.
Marián Kuffa sa pred rokmi pýtal mladých na stretnutí: "Muž je hlava rodiny a čím je žena?" Z publika sa ozvalo: "Krkom!" "Figu borovú!" protestoval Kuffa, "Krkom, aby mohla hlavou krútiť, ako sa jej zachce?! Tak to potom v niektorých rodinách vyzerá! Muž má byť hlavou rodiny a žena jej srdcom! A čo robí srdce? 24 hodín denne pumpuje do celého tela krv. A čo je krv? Krv je láska. Toto je úloha ženy."
Nie je ťažké podriadiť sa mužovi, ktorý sa celý obetuje pre rodinu. Ale keď sa správa nezodpovedne ako dieťa, keď pije, nezabezpečuje rodinu, vtedy neostáva žene nič iné, len prebrať zodpovednosť aj zaňho, kým sa nespamätá. Žena sa musí vo svojej podriadenosti môcť spoľahnúť na zodpovedného manžela.
Priority
Pri rozhodovaní v bežných denných situáciách sa často ocitneme pred problémom, čomu dať prednosť. Aby sme rozhodli čo najlepšie pre nás, pre nášho partnera, deti, rodinu, môžeme sa riadiť prioritami, ktoré nám ponúka Písmo.
1. Boh
Čo znamená mať Boha na prvom mieste? Nezanedbať modlitbu, omšu, čítanie Písma kvôli deťom, práci, partnerovi, koníčkom. Znamená to počítať s Bohom, hľadať jeho vôľu, dôverovať mu. Vzťahu manželov veľmi prospieva, keď sa dokážu spolu modliť.
2. Partner
Pripomeňme si sľub, ktorý sme dali pri sobáši partnerovi. Znamená to, že sa slobodne a z lásky vzdávam práva žiť len pre seba, že naše spoločné dobro má prednosť pred mojím osobným, že všetko moje je k dispozícii aj partnerovi. Že môj partner má prednosť pred rodičmi, pred dieťaťom, pred prácou, priateľmi, záľubami.
3. Deti
Sú pre nás požehnaním. Boh nám ich zveril do starostlivosti a máme za ne zodpovednosť. Najväčší dar, ktorý môže dať rodič dieťaťu, je vzájomná láska rodičov.
Niekedy sa mama veľmi upne na dieťa a zanedbáva manžela. Dieťa však nemôže byť viac, ako partner. Vedeli by o tom rozprávať manželia, ktorých deti vyrastú, odídu z domu a oni ostávajú sami bez spoločných záujmov, pretože všetku energiu venovali svojim deťom.
Pre mnohých otcov je náročné venovať sa deťom, keď prídu unavení z roboty. Ale stojí za to premôcť sa a tráviť s nimi čas pri zábave aj pri práci. Ten čas, ktorý môžu tráviť s deťmi, prejde rýchlo a investícia do času s deťmi sa im vráti veľmi skoro, už v čase dospievania.
4. Rodina
To sú predovšetkým rodičia, súrodenci. Odpútať sa znamená nenechať si rozkazovať vo svojom vlastnom domove, nerozhodovať pod nátlakom rodičov, nenechať si dirigovať v kuchyni, nenapodobňovať zvyky z domu, keď partnerovi nevyhovujú. Odpútaním sa však nemôžeme zbaviť zodpovednosti a starostlivosti o rodičov v starobe alebo chorobe.
Na problém opustenia rodičov sa môžeme pozerať aj z druhej strany, ak máme už dospelé deti. Nezasahujme im do života. Istotne im pomôže naša modlitba.
5. Blížni v cirkvi a ostatní blížni
Máme susedov, kolegov v práci, ľudí z farnosti. Ako kresťania máme aktívne vstupovať do spoločenského diania, vyjadrovať sa k spoločenským otázkam. Nemali by nám byť ľahostajné osudy ľudí okolo nás. Ak môžeme, treba pomôcť, ak nie ináč, tak aspoň modlitbou.
Pre niekoho môže byť práca pre cirkev únikom z rodiny. Dobré je, keď sa takýmto aktivitám venujú manželia spoločne a zapájajú aj deti.
6. Práca
Práca je prostriedkom na zaistenie svojich aj rodinných životných podmienok. Ak je naša práca zmysluplná, čestná a svedomitá, dáva radosť a náplň nášmu životu a rozvíja naše schopnosti a osobnosť.
Ak sa nám práca stane hlavným zmyslom života s túžbou po kariére, zanedbávame rodinu. Aj starostlivosť o domácnosť, upratovanie, varenie nemôže byť dôležitejšia ako úloha manželky a mamy v rodine.
Keď sa rozhodujeme o zmene zamestnania, o vedľajšom úväzku, o nástupe manželky do roboty, o práci pre farnosť, o spoločenskej angažovanosti, treba, aby sme sa rozhodovali manželia spolu a zodpovedne voči sebe, deťom a rodine.
7. Zdravie
Zdravie je dar. O svoje telo sa treba starať. V správnej miere zdravo jesť, dostatočne spať, dopriať si potrebný pohyb, nedrogovať, nepiť, nefajčiť, nerozčuľovať sa... Zdravie si treba chrániť, aby sme sa mohli venovať všetkým už spomínaným prioritám, ale nie na ich úkor. Nie prehnane sa sledovať, úzkostlivo vyberať jedlo, prehnane sa venovať posilňovaniu, skrášľovaniu.
8. Koníčky, záujmy
Poslednou prioritou sú koníčky a záujmy. Spoločné záujmy zlepšujú vzťahy v rodine. Aby rozdielne koníčky nerozdeľovali rodinu, treba ich robiť s mierou. Odborníci odporúčajú rozvíjať spoločné koníčky na úkor individuálnych.
Treba pamätať, že prvé štyri priority sú pevné. Nemajú sa meniť. Poradie ostatných sa môže podľa potreby meniť.
Ak súhlasíme s týmto usporiadaním vzťahov, rebríček hodnôt nám uľahčí veľmi veľa rozhodovaní v živote.
Úloha pre naše manželstvo:
Porozprávajme sa o momentoch, kedy sme cítili, že náš partner nám dáva po Bohu najvyššiu prioritu.
Skúsme bez výčitiek hovoriť aj o situáciách, kedy sme vnímali, že vyššie miesto mali deti, rodičia, priatelia, práca, koníčky.
TIP NA JÚNOVÉ RANDE:
Spoločná turistika
TIP na pozornosti
Objímte manželku len tak, pre vyjadrenie podpory, ochrany, uznania, bez "sexuálneho podtónu". Vyjadrite jej, že ste tu pre ňu bez akýchkoľvek nárokov alebo požiadaviek.
Úprimne sa na manžela usmejte. Aj keď sa vám zdá, že si to "nezaslúži". Úsmev má čarovnú moc.