Vzťah - oceňujme jeho túžbu po priateľstve bok po boku.


Miláčik, prečo si ku mne nejdeš sadnúť?


Pre mužov je veľmi povzbudzujúce vo vzťahu iba jednoduchá prítomnosť manželky. Napr. keď si číta noviny, pozerá telku alebo robí nejakú prácu na dvore či v garáži. Keď si sadneme veľa neho alebo si priložíme stoličku a budeme sa dívať ako pracuje. Keď sa dobre zadívame, uvidíme, že do neho prúdi energia.

Muži takto komunikujú "zdieľajú zážitky". Ženy zdieľajú zážitky iným spôsobom. Zvykneme o nich porozprávať, skúmame ich a napĺňajme svojimi dojmami a emóciami. Muži sú iní, zdieľajú svoje zážitky tým, že spolu niečo robia.

Nie je to výnimočná situácia, ak sa stane, že žena príjme túto skutočnosť a pre budovanie vzťahu sa rozhodne ísť s manželom na poľovačku. Pomôže mu pripraviť veci a potom na posede sedia mĺkvo niekoľko hodín. Keď sa po poľovačke vracajú k autu, muž sa otočí k manželke a povie jej "Bolo to úžasné!"

Prečo tomu tak je, na to nemáme konkrétne vysvetlenie. Treba však pamätať na to, že my pozeráme na svet cez ružové a oni cez modré okuliare.

Keď muž zavolá svoju manželku, aby si len "sadla vedľa neho", významným spôsobom pracuje na spoločnom vzťahu. Nám to tak možno nebude pripadať, pre neho je to však dôležité. Muži dávajú prednosť komunikácii bok po boku a nie tvárou v tvár, ako to uprednostňujeme my ženy.

Mužov najviac zblížia spoločné činnosti, keď sú bok po boku. Časom medzi nimi spoločné činnosti a zážitky vytvoria určité puto. Nezameriavajú sa na svoj vzťah a len zriedka hovoria o tom, ako jeden druhého vníma. Keď sa však z nich stanú priatelia, jedno je isté – jeden je tu pre druhého.

Vo väčšine manželstiev sa základné potreby manželov líšia. Napr. my sa chceme rozprávať a byť si s manželom blízky. Oni majú prirodzenú potrebu byť bok po boku a rozprávať podstatne menej. Samozrejme, že je tu potrebný určitý kompromis rovnako ako v mnohých iných oblastiach manželstva. Tak ako on by sa mal usilovať, aby bol k nám obrátený čelom, tak aj my by sme sa mali usilovať, aby sme mu boli po boku.

Určite sa oplatí snaha vnímať manželovu potrebu priateľstva bok po boku. Ak sa dokonca pred nami uzavrel do mlčania, môžeme ho otvoriť tak, že pri nejakej činnosti jednoducho budeme s ním. Nemusím rozprávať, len byť s ním. Možno bude stačiť iba dvanásť týždňov a začne sa s nami rozprávať. Bude sa nám pritom dívať priamo do tváre? S najväčšou pravdepodobnosťou nie. Bude sa s nami rozprávať dlho? Najskôr nie. Bude to pre nás motivujúce? Asi nie. Bude to motivujúce pre neho? Áno!

Aj keď je to pre nás neprirodzené, ale budeme jednoducho s manželom bok po boku, jeho láska k nám nevysvetliteľne porastie. Naozaj to veľmi nedáva zmysel, ale jednoduchá pravda znie, že nás proste potrebuje mať blízko.

MANŽEL SA BUDE CÍTIŤ, ŽE OCEŇUJEME JEHO PRIATEĽSTVO BOK PO BOKU, KEĎ....:

  • mu budeme hovoriť, že sa nám páči, aký je, a budeme mu to dávať najavo (vie že ho milujeme, ale často si kladie otázku, či sme s ním spokojné),
  • budeme ústretovo reagovať na jeho pozvania k spoločný odpočinkovým činnostiam alebo sa na neho prídeme dívať (nemusíme chodiť vždy, ale keď prídeme aspoň občas, povzbudí ho to viac, ako si uvedomujeme),
  • umožníme mu otvoriť sa a porozprávať sa, keď budeme robiť niečo spoločne bok po boku,
  • budeme ho povzbudzovať, aby trávil čas osamote, aby tak načerpal silu pre ďalšie budovanie vzťahu,
  • nekritizujme jeho spoločné aktivity s kamarátmi, aby sme získali viac času, kedy by bol s nami viac tvárou v tvár. Rešpektujeme jeho priateľstvá. Je pravdepodobné, že inokedy bude chcieť, aby sme po jeho boku boli my.

zdroj: Emerson Eggerichs, Láska a úcta

Septembrový námet na manželské rande:

Návšteva netradičnej reštaurácie.

Tipy na manželské pozornosti v mesiaci september:

Využite príležitosť, keď sa manželka opýta či ju milujeme, alebo jej len tak pri vhodnej príležitosti (možno aj v netradičnej reštaurácii) povedzme "Milujem ťa a už sa teším ako spoločne prežijeme celý zvyšok života." Alebo možno niečo podobné...

Pri nejakej vhodnej príležitosti, alebo keď nás manžel o to požiada, len tak si k nemu sadnime, budme mu bok po boku a ani nemusíme rozprávať.