Cesta k zmiereniu - chce, aby sme sa ospravedlnili
Iskry môžu zapáliť oheň, ktorý vyhreje dom a prinesie teplo domova, alebo môžu spôsobiť požiar, ktorý celý dom spáli.
Ak by sme sa opýtali žien, čo pre vás znamená "spojenie", mohli by sme dostať odpoveď: "No byť spojení... byť jedno... byť dôverní priatelia". Ak by sme však chceli ešte niečo konkrétnejšie, asi by sme z nich nedostali viac, ako konštatovanie "No, nevieme to lepšie zadefinovať, proste to vieme kedy to je a kedy nie".
Doteraz sme sa venovali spojeniu z rôznych uhlov pohľadu – blízkosť, otvorenosť či porozumenie. Určite toto všetko vplýva na to, ako sa manželka cíti byť spojená so svojim manželom.
Jeden veľmi dôležitý pohľad na spojenie, ktorému sa teraz budeme venovať, je – udržiavanie mieru. Ide asi o najdôležitejší aspekt spojenia, pretože ak medzi nami nie je mier, nemôžeme hovoriť o spojení. Bez mieru vo vzťahu, nebude naša manželka cítiť našu blízkosť ani otvorenosť a určite si bude myslieť, že jej nerozumieme.
Nehovoríme tu, že určitá miera konfliktu nie je pre manželstvo prospešná. Pri riešení konfliktov sa medzi manželmi zvyčajne prehlbuje vzájomné porozumenie a keď dôjde k zmiereniu, cenia si jeden druhého ešte viac ako predtým.
Keď lietajú iskri, situácia sa môže vydať dvoma smermi. Iskri môžu zapáliť zvládnuteľný oheň, ktorý zohreje dom a prinesie teplo a pohodlie. Alebo môžu zapáliť požiar, ktorý celý dom spáli.
Iskri sa budú objavovať vždy, otázka je, ako si s nimi poradíme.
Pred konfliktom neutekajme. Konflikt neznamená, že máme zlé manželstvo. Len ho treba riešiť, aby manželka mala pocit, že je medzi nami mier.
Nakoľko muž a žena majú rovnocenné, ale zároveň odlišné potreby, konflikty budú prichádzať.
Ženy majú tendenciu byť "historické", čo znamená, že vyťahujú veci z minulosti. Z tohto dôvodu, nie je vhodné, aby sa manžel snažiť vyriešiť situáciu po chlapsky a navrhol riešenie vo forme "Tak na to jednoducho zabudnime".
Cesta k mieru je iná. Každý muž sa musí naučiť povedať: "Miláčik, je mi to ľúto. Odpustíš mi prosím? Toto som nechcel." Je to potrebné urobiť, aj keď si myslíme, že väčší podiel viny leží na manželkiných pleciach. Na miere viny tu nezáleží. Ako vždy ide predovšetkým o lásku a úctu.
Určite to nie je jednoduché ospravedlniť sa. Keď sa ospravedlňuje žena, vníma to ako posilnenie lásky. Keď sa ospravedlňuje muž, bojí sa, že tým príde o úctu. Najmä ak má skúsenosť, že aj napriek ospravedlneniu sa manželka k danej situácii vráti, pretože nie je presvedčená, že to myslel vážne. Proste preto, že má stále pocit, že to nie je doriešené a situácia si stále vyžaduje ešte niečo prebrať.
Ešte nevieme, ako sa s manželkou zmieriť?
Určite je veľmi dôležité mať absolútnu istotu v moc nášho láskyplného správania. Samozrejme nie je vylúčené, že aj napriek tomu, že prejavujeme lásku a robíme ústupky máme pocit, že manželka si toho neváži. Čo urobiť vtedy? V takom prípade máme právo povedať "Snažím sa ti ustupovať a prejavovať ti lásku, ale pripadám si znevažovaný. Cítiš nelásku z niečoho, čo ti hovorím?" Ženy s dobrou vôľou obvykle zareagujú kladne a začnú byť úctivejšie. A keď nie hneď na prvý krát, tak s najväčšou pravdepodobnosťou na druhý krát už áno.
Za druhé je pre mier dôležité vedieť prijať svoju mieru zodpovednosti a priznať si vinu namiesto obviňovania. Pre ženu ide vždy o veľký obrat v situácii, keď si priznáme svoju vinu a ospravedlníme sa. A ak dodáme "Myslím, že naozaj chápem, ako sa cítiš a prečo takto reaguješ. Odpustíš mi prosím?" obrat v situácii bude ešte väčší.
Nevyžadujem však od manželky, aby si aj ona priznala svoju vinu. Keď to urobíme my a priznáme si svoju chybu, je veľmi pravdepodobné, že v krátkej dobe to urobí sama z vlastného rozhodnutia.
Cesta k zmiereniu býva náročná, ale vždy sa oplatí. Ako všetko, nič nefunguje na sto percent v každom vzťahu, ale je overené, že takto to funguje veľmi často.
MANŽELKA BUDE MEDZI NAMI CÍTIŤ MIER, KEĎ...
- jej umožníme dať najavo jej pocity frustrácie a zranenia, bez toho aby sme sa nahnevali alebo pred ňou uzavreli,
- si priznáme, že sme urobili chybu a ospravedlníme sa,
- pochopíme jej prirodzenú túžbu vyjednávať, robiť kompromisy, podvoliť sa a vyjsť nám v ústrety,
- sa snažíme udržiavať náš vzťah v poriadku tak, že budeme riešiť nevyriešené a nikdy nepovieme "Zabudni na to",
- jej odpustíme všetky previnenia, ktoré si prizná,
- nebudeme v sebe nosiť horkosť a zakaždým ju uistíme o našej láske k nej.
zdroj: Emerson Eggerichs, Láska a úcta