Otvorenosť.

Žena chce o veciach rozprávať,

muž má inštinkt zabezpečovať.

Muž si väčšinu vecí necháva pre seba, žena chce o veciach rozprávať, aby sa riešili. Rozdiel medzi mužom a ženou by sme mohli prirovnať k vianočnej svetelnej reťazi s 3000 žiarovkami. Muž je ako reťaz, v ktorej keď sa vypáli hocikoľko žiaroviek, ostatné stále svietia. Žena je ako reťaz, v ktorej keď sa vypáli jedna žiarovka, všetky ostatné prestanú svietiť.

Asi všetci máme skúsenosť s vyššie uvedeným v intímnom živote. Stačí jedna nevhodná poznámka, konflikt (žiarovka sa vypáli) a všetky ostatné svetielka zhasnú, prestáva fungovať. Deje sa to preto, lebo je prepojená osobnosť. Jej myseľ, telo a duša sú prepojené a jej systém reaguje na pocit zranenia až kým sa to nejakým spôsobom neopraví. Keď si žena myslí, že je niekde problém, keď sa cíti zranená, osamelá alebo prehliadaná, určite nebude mať chuť sexuálne reagovať na muža. Keď má skrúšeného ducha, jej telo nie je k dispozícii.

Muž naopak odíde do práce a keď sa vráti domov, nemôže uveriť, že žena stále myslí len na to, aby sa porozprávali o napätí, ktoré medzi nimi bolo. Obvykle mu musí pripomenúť, čo presne sa stalo, pretože medzičasom na to pozabudol. Kým ona na celú situáciu intenzívne myslí celý deň, on len povie "Dobre, tak na to jednoducho zabudnime, áno? Už to ďalej nerieš."

Keď správne pochopíme, ako je naša manželka bytostne prepojené a ako potrebuje vyjadrovať svoje pocity, veľmi nám to pomôže správne reagovať na to, keď sa nás manželka snaží primäť k väčšej otvorenosti.

Ako manžel musíme pochopiť, že nám určite napadnú myšlienky, že sme rozhovormi s manželkou vypočúvaní, že za nami sliedi a kladie nám veľa zbytočných otázok. Bude sa to diať a my ich musíme zastaviť skôr, ako sa rozčúlime. Musíme myslieť na to, prečo to naša manželka robí. Chce predísť problémom. Snaží sa nám byť blízko, pretože nás miluje.

Možno si povieme "Fú ha! Ani som netušil do čoho sa púšťam, keď si beriem, tak krehké stvorenie."

To je pravda, ale mali by sme byť za manželkinu citlivosť vďační. Táto citlivosť jej napríklad umožňuje byť v noci hore, keď sú deti choré, alebo postarať sa o nás, keď nás niečo bolí.

Každý manžel musí ohľadne citlivosti a potrieb manželky urobiť rozhodnutie. Buď sa zavrie do seba a bude odmietať sa otvoriť. Alebo sa môže k manželke priblížiť a nadviazať s ňou spojenie v nových rovinách otvorenosti. Jedným z najjednoduchším a zároveň najúčinnejším krokom je jednoducho sa s manželkou porozprávať o tom, ako sme sa celý deň mali. Ak o tom náhodou nechceme hovoriť, môžeme povedať "Dnes sa v práci stalo niečo, o čom ti možno radšej poviem neskôr, ale teraz by som radšej o tom nerozprával. S nami dvoma to nesúvisí." Tá posledná veta je veľmi dôležitá, pretože potrebuje uistenie, že za našu zlú náladu naozaj nemôže.

Pri rozhovore si treba dávať pozor, aby sme nepôsobili hrubo – my muži naše názory vyjadrujeme častokrát energicky – čo môže pôsobiť hrubo, bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Pamätajme si, že keď prejavíme dobrú vôľu a budeme voči manželke emocionálne otvorení, bude cítiť našu blízkosť a sexuálne sa nám otvorí.

Naše ženy cítia, že sme k ním otvorení, keď...:

• sa podelíme so svojimi pocitmi, porozprávame sa o tom, čo sme počas dňa prežili, čo sme museli riešiť,
• povieme "Poď, ideme sa porozprávať, opýtame sa jej čo prežíva a zaujímame sa o jej názory",
• výrazom tváre, rečou tela, dobrým očným kontaktom – dáme najavo, že sa chceme naozaj rozprávať,
• zoberieme ju na prechádzku a zaspomíname si, ako sme sa stretli, alebo sa porozprávame o deťoch a o tom, aké má s nimi ťažkosti,
• venujeme jej plnú pozornosť, keď sa rozprávame bez toho, aby sme robili niečo iné,
• rozprávame sa s ňou o finančných záležitostiach, možných zmenách v práci alebo o nápadoch, týkajúcich sa budúcnosti.