November

Ako sa cítiš?

Roberto Benigni hrá vo svojom filme Tiger a sneh básnika Attilia. Attilio rozpráva svojim dcéram nezabudnuteľný zážitok z detstva:

Bol ešte malý, keď mu na plece sadol vtáčik a začal spievať. Vo vytržení bežal za mamou a rozprával jej, čo zažil. Mamička prekvapene povedala: "A ja som si myslela, že sa ti niečo stalo," a vrátila sa k rozhovoru so strýkom. "Stará mama bola zlá? Nemala rada vtáčikov?" pýta sa jeho dcéra. "Stará mama nebola zlá, vtáčiky mala rada. Jej chyba to nebola, ale moja. Nedokázal som jej dobre vysvetliť, čo som zažil. Nedokázal som jej porozprávať o svojich pocitoch."

Každý máme právo na svoje pocity

Ak sa v manželstve nedokážeme rozprávať o svojich pocitoch, ochudobňujeme sa o možnosť vytvárať krajší vzťah. Vzájomné neporozumenie pocitov manželov je častým zdrojom manželských konfliktov, zranení a neprijatia.

Citový život je Bohom daná schopnosť celistvo vnímať všetko, čo nás obklopuje. Tak ako nás našich päť zmyslov informuje o vonkajších veciach, tak nás naše pocity informujú o našom vnútornom stave, o reakcii, ktorú v nás vonkajšie udalosti vyvolali.

V manželstve sme si vzájomne najbližšie osoby. Poznáme svoj citový život? Vieme sa spolu o svojich pocitoch rozprávať? Dávame manželovi, manželke poznať, čo prežívame, čo cítime? Zaujímame sa, aké pocity zažíva on, ona?

Všetci sme rozdielni a na rovnakú udalosť reagujeme každý odlišne. Za mojimi pocitmi je moje vlastné vnútro. Mám právo pocity cítiť a prežívať tak, ako ich pociťujem. Istý neskúsený manžel pri pôrode hovoril manželke: "Prečo tak kričíš, to ťa predsa nemôže tak bolieť!" Naopak, každý môžeme prežívať tú istú okolnosť odlišne.

Pocit je vyvolaný určitým podnetom alebo príčinou. Z pocitov vyplýva náš prejav a počínanie, ktoré závisia od postoja, ktorý máme k vzniknutej situácii.

Pocity sú morálne neutrálne, vznikajú nezávisle od našej vôle. Keď je moje želanie splnené, mám kladný pocit, keď je nesplnené, nasledujú pocity záporné. Ale neexistujú pocity z mravného hľadiska dobré a zlé. Nemám si vyčítať, čo cítim, ale som zodpovedný za to, akým spôsobom oznamujem svoje pocity svojmu okoliu. Potrebujeme sa učiť, ako svoje pocity prejavovať a ako s nimi žiť. Kladné pocity môžu byť radosť, poznanie, pocity sily, sloboda, láska, vďačnosť, vášeň, nadšenie, šťastie, pozitívne očakávanie, viera, optimizmus, nádej, spokojnosť, sympatia, priateľstvo. Medzi negatívne pocity patrí napríklad hnev, ublíženie, strach, ľútosť, nuda, pesimizmus, frustrácia, podráždenie, netrpezlivosť, únava, vyčerpanosť, sklamanie, pochybnosti, starosti, obavy, obviňovanie, strata odvahy, beznádej, túžba po pomste, nenávisť, zúrivosť, žiarlivosť, pocity ohrozenia, pocity viny, pocit nehodnosti, žiaľ, depresia, zúfalstvo, bezmocnosť, osamelosť, hanba, pýcha, tréma, odmietnutie.

Pokúsme sa ho pomenovať

Každý si dokážeme predstaviť situáciu, keď prichádzame domov so zlou náladou. Sme kritickejší k manželke, manželovi, ostrejší k deťom. Možno ani nevnímame, že sa správame nervóznejšie a neuvedomujeme sa ani to, kde to má príčinu. Ak postrehneme, že moju náladu ovplyvňuje nejaký pocit, pokúsme sa pomenovať ho.

Nepomenovaný pocit je ako ľadovec. Len jedna desatina je nad vodou. Zvyšok je pod hladinou a predstavuje hrozbu, do ktorej náš partner môže nič netušiac naraziť. Nepoznáme smer pohybu ľadovca, lebo ho unášajú spodné prúdy.

Zadržané neprejavené pocity sa ukladajú do podvedomia, ovplyvňujú naše reakcie a naraz nekontrolovane môžu vybuchnúť. Partner sa môže čudovať, že prečo príde na maličkosť naraz taká prudká reakcia, ale za tým výbuchom je kopa neprejavených pocitov. Náprava potom nie je jednoduchá.

Niekoho nahromadené neprejavené pocity zmenia tak, že začne ich pretlak ventilovať jedovatými uštipačnými poznámkami.

Keď budeme hovoriť čo cítime zavčasu a vo vhodnom čase, nestane sa, že naše pocity narazia tak, že sa už nebudeme počúvať, len sa nekontrolovane vzájomne obviňovať.

Dlhodobé potláčanie pocitov môže viesť aj k zdravotným problémom.

Ale, aby sme len nestrašili, odhalenie svojho citového života manželovi je darom, umožňuje skutočné zblíženie. Manželka nepotrebuje nájsť so svojimi pocitmi u manžela len útočisko, ale túži poznať aj jeho pocity. Keď sa v nich nevyzná, má "pocit", že žije s cudzincom.

Muži všeobecne častejšie taja svoje pocity. Chcú mať pokoj. Ale ženy svojou intuíciou zmenu správania vycítia a mužovi potom nedôverujú. Ak sú pocity veľmi bolestivé, skúsme ich dať najprv na papier.

Pri vyjadrovaní pocitov je dobré riadiť sa radami pre správnu komunikáciu.

Pravidlá pre vyjadrovanie pocitov:

• Uvedom si a pomenuj svoj pocit, aby z neho mohlo vzniknúť niečo konštruktívne. Zisti, z čoho vznikol a ako na teba pôsobí. Keď to neurobíš, zostane tento pocit neovládateľný.
• Nezadržuj svoje pocity, nenechávaj si ich pre seba. Vyjadri ich zavčasu a vo vhodný čas. Tvoj partner ti bude lepšie rozumieť, môžete sa k sebe priblížiť. Nedôjde k zrážke s ľadovcom, k výbuchom, jedovatým poznámkam, ktoré sú nepríjemné pre vás oboch!
• Hovor v prvej osobe: "Ja cítim, že..." Slovom "ty..." sa začína obviňovanie a partnera automaticky stavia do obrany. Nemusíš sa za svoj pocit ospravedlňovať, ale nesmieš ním útočiť.
• Uvedom si svoje neverbálne vyjadrovanie. Mimikou a gestami vyjadrujeme viac než slovami. Všímaj si tvár a reakcie partnera, kedy už ideš do preňho citlivých vecí.
• Ubezpeč partnera, že cieľom nie je karhanie, ale prosba o pomoc, o ošetrenie. Je to ťažké. Znamená to odložiť zbrane a vydať sa napospas tomu druhému. Nezostaň len pri negatívnych pocitoch. Pokiaľ otvoríš svoje pocity včas, nebude to taká explózia a dokážeš partnera ubezpečiť, že ho stále miluješ, aj keď tvoje negatívne pocity pramenia z jeho správania.

Pravidlá pre počúvanie:

• Nehodnoť partnerove pocity. Zažeň myšlienky, že ten druhý to vníma zle. Jeho pocity vznikli zo skutočných príčin, nezľahčuj ich. Nehovor: "To nič nie je... Tak to nemôžeš brať..."
• Neraď a nerieš. Väčšinou ženy chcú od partnera hlavne prijatie a nie rady. Ak budú chcieť radu, istotne o ňu požiadajú.
• Nepreruš ten nepríjemný okamžik lacným ospravedlnením ("Nemal som to radšej hovoriť."), ktorým to chceš rýchle skoncovať. Neobhajuj sa, nevysvetľuj. Ide o partnerove pocity, aj keď je to ťažké.
• Skús sa vžiť do partnerových pocitov, do jeho kože. Aj keď sa ti zdá partnerov pocit nezmyselný, neopovrhuj ním. On ho môže prežívať veľmi intenzívne.
• Buď trpezlivý, vydrž vnútorné napätie a neistotu. Nepozeraj na hodinky, na televíziu, nehundri. Daj partnerovi možnosť, aby sa oslobodil od nevyjadrených pocitov. Je to možno nepríjemný, ale vzácny okamih.
• Navracaj porozumenie. "Asi si skutočne cítil/a, že som na teba nepríjemný/á", alebo: "Aha, chceš povedať, že si sa cítil/a odstrčene", "Rozumiem, že to bolo pre teba veľmi ponižujúce". Pýtaj sa: "Kedy ešte si sa tak cítil/a?"
• Ošetruj pocity svojho partnera. Je to individuálne. Niekedy stačí objatie, ale niekedy treba dlhšiu "rehabilitáciu". Rozprávajme o nej s partnerom.

Učme sa vyjadrovať hlavne pozitívne pocity. Ak prežívame radosť, tak sa s ňou podeľme. Ak cítime vďačnosť, tak ju prejavme. Pocity sú jazykom našej duše.

Krásnym prejavom emócií je objatie. Vedci robili výskum a zistili, že manželia, ktorí pred odchodom do práce objímu a pobozkajú svoju manželku, žijú v priemere o 6 rokov dlhšie a zarábajú v priemere o 20% viac oko tí, ktorí tak nerobia.

Úlohy pre naše manželstvo:

• Porozprávajme svojmu manželovi, manželke o chvíľach veľkej radosti, ale aj o chvíľach najväčšej bolesti. Pri počúvaní buďme empatickí a dajme najavo svoje pochopenie.
• Doprajme si vzájomné objatie každý deň.

TIP NA NOVEMBROVÉ RANDE:

Návšteva cintorína

TIP na pozornosti

Porozprávajte manželke nejaký úsmevný príbeh, o ktorom ste počuli, alebo sa prihodil vám. Starajte sa o dobrú náladu v rodine. Srdečný smiech lieči.

Pochváľte manžela aj za drobnosť, ktorú pre rodinu urobí. Za tú istú vec ho možno pochváliť aj viackrát.